Výberový prehľad svätcov a blahoslavených z územia Slovenska
Bratislava 22. júla (TASR) - V projekte Databázy TASR uverejňuje agentúra denne výber zo svojich štruktúrovaných informačných súborov. Ucelené tematické súbory obsahujú viac informácií a sú priebežne aktualizované.
Súčasťou súdnych procesov, ktoré v 50. rokoch 20. storočia zorganizovala podľa sovietskeho vzoru vládna moc v bývalom Československu, boli aj procesy s duchovnými. Jednou z obetí týchto umelo vyvolaných štvaníc sa stal prešovský vladyka, gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko. V sobotu 23. júla uplynie 35 rokov od jeho úmrtia. V roku 2003 vyhlásil pápež Ján Pavol II. biskupa Vasiľa Hopku za blahoslaveného.
TASR prináša v tejto súvislosti výberový prehľad svätcov a blahoslavených z územia Slovenska.
Sv. Cyril a Metod
Obaja sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Bulharov, Macedóncov a Čechov.
Slovenská republika si 5. júla pripomína štátny sviatok na ich počesť.
Sv. Gorazd
Patril medzi učeníkov Konštantína a Metoda na Veľkej Morave.
Spomienka na sv. Gorazda pripadá v slovenskom liturgickom kalendári na 27. júla.
Svätý Mojsej Uhrín (tiež Mojžiš Uhorský) (asi 983 – 26. júla 1043)
Je jedným z prvých slovenských svätcov. Uctievajú ho najmä gréckokatolíci a pravoslávni. Jeho ostatky sa dodnes nachádzajú v peščerách (jaskyniach - katakombách) svätého Antona v Kyjevsko-pečerskej lavre.
Sv. piati bratia, mučeníci
Traja pochádzali z Talianska a dvaja najväčšou pravdepodobnosťou zo Slovenska. Úcta k svätým piatim mučeníkom sa rozšírila na celom území Poľska a dnešného Slovenska.
Sv. Bystrík, biskup a mučeník (1003-1046)
Tradícia pokladá Bystríka za nitrianskeho biskupa. Spoločný sviatok sv. Gerarda a sv. Bystríka sa slávi 24. septembra.
Sv. Svorad-Andrej (okolo 980-1030)
Sv. Benedikt
K starobylému benediktínskemu kláštoru sv. Hyppolita na Zobore pri Nitre sa viaže pamiatka na mníchov sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta. Oboch svätcov si na Slovensku pripomínajú spoločne 17. júla.
Sv. Alžbeta Uhorská-Durínska (1207-1231)
Medzi slovenských svätcov patrí aj sv. Alžbeta Durínska, pochádzajúca z Bratislavy, kde žila v tom čase jej uhorská kráľovská rodina. Patrí medzi vzory charitatívnej činnosti a jej meno nesú viaceré rehoľné spoločnosti. Patrí medzi ne aj rehoľa Sv. Alžbety (alžbetínky) v Bratislave, jej meno nesie aj Dóm sv. Alžbety v Košiciach.
Traja košickí mučeníci
Na začiatku 17. storočia sa stali účastníkmi vojnového konfliktu medzi mestom Košice a Jurajom Rákoczim, ktorý chcel Košice napadnúť. Trojicu kňazov zajali rákocziovskí vojaci, podporovaní sedmohradským kniežaťom Gabrielom Bethlenom a nútili ich, aby sa vzdali "pápeženeckej viery". Kňazi to odmietli.
Za blahoslavených ich vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1905 v chráme sv. Petra v Ríme. Za svätých ich vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 1995 v Košiciach.
blahosl. Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)
Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka.
Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
blahosl. Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)
blahosl. Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)
Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalka a Pavla Gojdiča doživotne.
Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou.
Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001 na Námestí sv. Petra v Ríme.
blahosl. sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)
Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia.
Diecézny proces blahorečenia otvoril arcibiskup Ján Sokol dňa 18. septembra 2000, za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
blahosl. Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)
V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
Chronológia je publikovaná v skrátenom znení, jej kompletná verzia sa nachádza v databáze TASR.
20 dh/jč mitt
