Štefan Marko Daxner sa podieľal na základných štátoprávnych dokumentoch Slovákov
Bratislava 3. júna (TASR) - Štefan Marko Daxner bol právnik, publicista, ideológ a vedúci predstaviteľ slovenského národného hnutia druhej polovice 19. storočia. Ako jeden z popredných protagonistov štúrovského hnutia, memorandovo-matičného obdobia a Slovenskej národnej strany horlivo participoval na vzniku modernej, právne a ideologicky argumentačne podloženej slovenskej politickej koncepcie, ktorá deklarovala svojbytnosť a samostatnosť slovenského národa. Zásadne sa podieľal na tvorbe základných štátoprávnych dokumentov Slovákov: v roku 1848 Žiadostí slovenského národa a v roku 1861 Memoranda národa slovenského, ktoré až do roku 1918 tvorili programovú politickú platformu Slovákov.
Štefan Marko Daxner patril medzi najvýznamnejších slovenských novinárov, venoval sa tvorbe politicky angažovanej publicistiky, ktorou prispieval najmä do Pešťbudínskych vedomostí. V roku 1862 bol spoluzakladateľom a dozorcom slovenského evanjelického patronátneho gymnázia v Revúcej.
Narodil sa 26. decembra 1822 v Tisovci, kde aj zomrel 11. apríla 1892. Národne uvedomelé a demokraticky cítiace rodinné prostredie, z ktorého vyšiel, určovalo jeho národno-kultúrnu a politickú aktivitu už počas štúdií. Na bratislavskom lýceu bol príslušníkom štúrovskej mládeže, angažoval sa najmä literárne. Na lýceu v Bratislave založil študentský humoristický časopis Buben, písal balady a drobné prózy na námety slovenského folklóru. Neskôr sa úplne venoval politickej publicistike. Jeho tvorba v tejto oblasti, vrátane jej svetonázorových a historických aspektov, patrí k najväčším prínosom slovenskej politiky v druhej polovici 19. storočia. Svojou politickoorganizátorskou a publicistickou prácou sa Štefan Marko Daxner zaradil medzi najvýznamnejšie postavy tohto obdobia.
O vzdelanostné, hospodárske a sociálne povznesenie ľudu sa snažil neskoršie v Tisovci. Jeho aktivita však prerástla aj tisovský regionálny rámec. Stal sa členom prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne - Tatrína. Bol spoluosnovateľom prvého celonárodného programu marcových liptovských žiadostí. Inicioval zvolania celonárodného zhromaždenia na 10. mája 1848 do Liptovského Mikuláša, na ktorom prijali celonárodný revolučný program. Aj jeho zásluhou sa doň popri národných požiadavkách dostali požiadavky sociálne. S Jánom Franciscim organizovali národný revolučný pohyb v Gemersko-malohontskej a Zvolenskej župe. Za aktivitu v slovenskom národnom hnutí ho s Franciscim a Michalom Bakulínym zatkli a odsúdili na smrť, rozsudok neskôr pozmenili na tri mesiace väzenia. Z väzenia v Pešti ich vyslobodili v januári 1849 cisárske vojská.
Štefan Marko Daxner bol zakladajúcim členom a členom výboru Matice slovenskej (MS), hlavným organizátorom založenia patronátneho gymnázia v Revúcej. V roku 1865 kandidoval vo voľbách do uhorského snemu, vypracoval precízny volebný program. Popri národných požiadavkách v ňom bola zakotvená i základná revízia zákona o zrušení poddanstva a demokratické riešenie roľníckej otázky, reforma župného zriadenia. Pred voľbami ho však preložili a nemohol ďalej kandidovať. Po návrate do Tisovca pokračoval v úsilí o záchranu Matice slovenskej a patronátnych gymnázií, nemohol však zabrániť ich likvidácii. V nasledujúcich rokoch nastala stagnácia slovenského politického života, čo so silnejúcim maďarizačným tlakom zabránilo Daxnerovi rozpracovať politický program v nových podmienkach. Zostal však verným obrancom národnej svojbytnosti Slovákov a ich prirodzených práv.
zdroje:
Slovenský biografický slovník. Martin. MS 1986
Biografický lexikón Slovenska. Martin. SNK-NBÚ 2004
www.osobnosti.sk
12 chor mitt
