Profil novej architektky Bratislavy Ingrid Konrádovej
Bratislava 14. júna (TASR) - Nová architektka Bratislavy Ingrid Konrádová sa dnes ujala funkcie. V samospráve bude pôsobiť ako odborný garant slovenskej metropoly pre oblasť urbanizmu a architektúry.
Hlavnú architektku zvolilo 2. júna v tajnej voľbe bratislavské mestské zastupiteľstvo na základe odborného návrhu primátora Milana Ftáčnika, ktorý si osvojil závery aprílového výberového konania. Osemčlenná výberová komisia bola zložená z poslancov, významných slovenských architektov, urbanistov a po prvý raz v nej pôsobil s poradným hlasom zástupca občianskej verejnosti. Do vyhláseného výberového konania sa prihlásilo 27 uchádzačov.
TASR prináša jej profil novej architektky Bratislavy Ingrid Konrádovej.
Architektka Ingrid Konrádová má 51 rokov. V Bratislave žila od piatich rokov. V hlavnom meste Slovenskej republiky v rakúskej Viedni vyštudovala architektúru. Na viedenskej univerzite prednášala architektúru a verejné priestranstvá. Pôsobila aj v komisii pre územné plánovanie v bratislavskej mestskej časti Vajnory. Vo Viedni v súčasnosti vedie súkromný architektonický ateliér. Má dve deti a pred piatimi rokmi ovdovela.
Má skúsenosti v oblasti administratívnych budov, ktoré načerpala pri početných prestavbách, rekonštrukciách a novostavbách. Takmer všetky svoje koncepty realizovala vo Viedni a v Dolnom Rakúsku. Jej návrhy administratívnych priestorov boli určené pre príslušné prevádzky v chemickom či farmaceutickom priemysle, ale aj pre Národnú banku Rakúska.
Kandidovať na post hlavného architekta mesta Bratislavy sa rozhodla preto, lebo ako sama hovorí, hoci žije vo Viedni, v Bratislave prežila detstvo a mladosť a od otvorenia hraníc sa zaoberala jej vývojom. Je spoluautorkou publikácie o životnom prostredí v Bratislave a dokumentárneho filmu o Bratislave a Viedni. Sama posledné roky intenzívne pôsobila v mestskej časti Vajnory, kde narazila na problematiku územného plánu, povoľovacích procesov a z toho vznikajúcich problémov na osi občan/staviteľ-mestská časť-magistrát. Druhým dôvodom jej kandidatúry je nový prístup nového vedenia mesta k funkcii hlavného architekta, vrátane navrátenia kompetencií.
Ingrid Konrádová je presvedčená, že treba definovať dopravné koridory a verejné priestory, parky a námestia, poprepájať zelené osi a otvoriť mesto pre chodcov a cyklistov. Potom sa podľa nej treba venovať verejným stavbám a priestoru, ktorý možno zastavať. Bratislava podľa nej potrebuje dlhodobú víziu a stanovenie konkrétnych krokov a cieľových oblastí.
"Dunajské nábrežie chápem ako výstavnú skriňu mesta, podobne ako je tomu napríklad v Londýne pri Temži. Budovy mestského i národného významu by mali doplniť stavby európskeho významu", vyjadrila sa architektka pre médiá. Ingrid Konrádová je toho názoru, že historický Park kultúry a oddychu (PKO) nemožno uchovať ako skanzen, ale treba zvážiť jeho kvalitnú rekonštrukciu a integráciu do budúcej zástavby podľa budúceho Územného plánu zóny. Z bratislavských architektonických projektov ju zaujala stavba Všeobecnej úverovej banky (VÚB), projekt Eurovea (avšak bez ďalších nekoordinovaných krytých sedení priamo na pešej zóne), či architektonické a najmä urbanistické riešenie budov Digital Parku v bratislavskej Petržalke. Nepáči sa jej koridor medzi Hradom a Starým Mestom a minimálne inak orientovaný aj s inou výškou mal byť Aupark v Bratislave.
V roku 2010 neúspešne kandidovala do mestského zastupiteľstva za Zmenu Zdola - DU, DS v mestskej časti Karlova Ves. Je predsedníčkou Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku vo Viedni.
20 chor mitt
