Pred 140 rokmi vznikla Slovenská národná strana
Bratislava 4. júna (TASR) - Memorandum národa slovenského, ktoré prijali účastníci národného zhromaždenia konaného v dňoch 6. a 7. júna 1861 v Martine ovplyvňovalo politický život na Slovensku niekoľko desaťročí. Okrem iného prispelo aj ku vzniku prvého politického subjektu Slovákov - Slovenskej národnej strany (SNS).
TASR vydáva materiál o histórii a pôsobení SNS na Slovensku.
Pri príležitosti 10. výročia prijatia Memoranda sa 6. júna 1871 zišli do Martina z podnetu Viliama Paulinyho-Tótha popredné osobnosti vtedajšieho slovenského politického života, prívrženci národného hnutia. Účastníci zhromaždenia sa dohodli, že Slovákov bude vo voľbách do uhorského snemu v dňoch 12.6.-12.7.1872 zastupovať samostatný politický subjekt - Slovenská národná strana (Národná strana, národniari). Jej prvým predsedom sa stal Viliam Pauliny-Tóth, tlačovým orgánom boli Národné noviny.
Slovenská národná strana sa stala historicky prvým politickým predstaviteľom Slovákov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Dôležitou súčasťou jej programových téz bola požiadavka zrovnoprávnenia všetkých národov na území Uhorska.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny prerušila na vojnové obdobie svoje pôsobenie a začala sa znovu formovať na jar 1918. Po vzniku ČSR pokračovala v pôsobení v nových štátoprávnych a politických pomeroch.
Po roku 1920 svoj program rozšírila aj na sociálne a hospodárske problémy Slovenska, na potrebu rovnováhy medzi Slovenskom a Českom. V tomto období sa zameriavala na autonomistické požiadavky, v tridsiatych rokoch 20. storočia spolu aj s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS). V decembri 1938 bola SNS prinútená zlúčiť sa s HSĽS. Po roku 1945 činnosť SNS zakázali.
Svoje pôsobenie SNS obnovila 5. decembra 1989 (na ministerstve vnútra SR ju zaregistrovali 7. marca 1990). Dňa 19. mája 1990 sa v Žiline uskutočnil ustanovujúci snem SNS. Za predsedu strany zvolili delegáti Víťazoslava Mórica. V nasledujúcich rokoch na predsedníckom poste pôsobili: Jozef Prokeš, Ľudovít Černák, Ján Slota (do roku 1999 a od roku 2003 po súčasnosť) a Anna Malíková (1999-2003).
V parlamentných voľbách v roku 1990 získala SNS 13,94 percenta hlasov a pôsobila v opozícii, v roku 1992 to bolo 7,93 percenta hlasov a vytvorila koalíciu s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS), v roku 1994 získala SNS 5,4 percenta hlasov a stala sa súčasťou koalície HZDS-Roľnícka strana Slovenska (RSS)-Združenie robotníkov Slovenska (ZRS). Vo voľbách 1998 získala 9,07 percenta platných hlasov, zabezpečila si vstup do Národnej rady (NR) SR a bola opozičnou stranou. V parlamentných voľbách 2002 získala 3,32 percenta voličských hlasov, čo jej nestačilo na vstup do NR SR. Do parlamentu sa SNS opäť dostala po voľbách v roku 2006 s počtom 11,73 percenta hlasov a vytvorila koalíciu so Smerom-SD a ĽS-HZDS. V ostatných parlamentných voľbách 12. júna 2010 získala SNS 5,07 percent hlasov voličov, čo jej zabezpečilo účasť v parlamente a je opozičnou stranou.
V roku 2009 sa SNS stala členom Európskeho parlamentu. Vo voľbách 6. júna 2009 získala SNS 5,55 percenta hlasov, prvým europoslancom sa stal na základe preferencií voličov Jaroslav Paška.
Vo februári 2011 vylúčilo Predsedníctvo SNS zo strany bývalú predsedníčku a prvú podpredsedníčku SNS Annu Belousovovú.
Zdroj: Kronika Slovenska. Bratislava: Fortuna Print, 1998.
12 20 rdd/jč mitt
