Peter Danišovič,"otec myšlienky" SVDGN, bude mať 104 rokov
Bratislava 30. mája (TASR) - Profesor Ing. Dr. techn. Peter Danišovič, Dr.h.c. sa zaraďuje medzi nestorov a popredné osobnosti slovenského staviteľstva 20. storočia. Vodohospodár, "otec myšlienky" a spoluautor projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) na Dunaji, dovŕši 1. júna vzácnych 104 rokov. Stál pri zrode a realizácii najvýznamnejších vodohospodárskych diel a hydrotechnických stavieb na Slovensku.
Projektant a staviteľ mnohých priehrad na Slovensku a jeden z iniciátorov vytvorenia technickej vysokej školy na Slovensku svoje celoživotné dielo rozvíjal v odbore vodné hospodárstvo a vodné stavby (v čase jeho mladosti bol tento odbor na okraji záujmu) s dôrazom na hydrotechnické problémy, konštrukcie a diela. Jeho vedeckovýskumné aktivity boli zamerané najmä na problémy vodohospodárskeho, energetického a stavebného využívania štrkonosných tokov s konkretizáciou na Dunaj a Váh a na štúdium regulačných stavieb na veľkých štrkonosných tokoch. Presadzoval myšlienku energetického využitia a zlepšenia plavebných podmienok na Dunaji.
Rodák z Boleráza, kde sa narodil 1. júna 1907, odišiel študovať inžinierske staviteľstvo, smer vodohospodársky na České vysoké učení technické (ČVUT) do Prahy. Po ukončení vysokej školy pracoval krátko v Prahe a v decembri 1935 mu rektor ČVUT ako prvému Slovákovi udelil titul doktor technických vied (Dr. techn.) v odbore vodné hospodárstvo.
V Bratislave potom pracoval na Krajinskom úrade, kde sa venoval hlavne výskumu Dunaja. Vyhotovil niekoľko hydrologických štúdií dunajského koryta, oboznámil sa s jeho morfologickým vývojom a relevantnou dokumentáciou jeho výskumu. Okrem problému udržiavania hĺbkovodnej plavebnej dráhy v dunajskej delte sa zoznámil aj s činnosťou Európskej dunajskej komisie. Získané poznatky publikoval v odborných časopisoch a dennej tlači. Aby spoznal silu a život nespútaného Dunaja, absolvoval po jeho toku od Bratislavy po Čierne more študijnú cestu.
V 30. rokoch 20. storočia sa profesor Danišovič pripojil k vrcholiacemu úsiliu založiť na Slovensku technickú vysokú školu. V tejto veci sa zúčastnil na lobingu a záverečných prípravách návrhu osnovy zákona o zriadení školy. Výsledkom aj jeho snaženia bolo v roku 1937 založenie Vysokej školy technickej Dr. M.R. Štefánika v Košiciach. Kvôli vtedajšej politickej situácii (Mníchovský diktát a Viedenská arbitráž) začala škola pôsobiť až po jej presťahovaní najprv do Martina, v roku 1939 do Bratislavy. Tam v roku 1939 začal pracovať Danišovič ako mimoriadny profesor a ako prednosta Ústavu staviteľstva a hospodárstva vodného na tejto škole. Prednášal náuku o hydraulike, úpravách vodných tokov a vodárenstvo, vodné právo a náuku o úprave horských bystrín.
V roku 1944 ho vymenovali za riadneho profesora v odbore staviteľstvo a vodné hospodárstvo. Na škole potom pôsobil ako prodekan a dekan. Súbežne riadil aj práce na výstavbe vodných elektrární a priehrad. Po ôsmich rokoch pôsobenia na vysokej škole z nej v roku 1947 odišiel, aby svoje sily venoval projektom a stavbám vodných elektrární situovaných na Slovensku.
Profesor Danišovič je zakladateľom vedného odboru hydrotechnika na Slovensku. Významnou mierou sa pričinil o prípravu prvej vysokoškolsky vzdelanej vodohospodárskej generácie na Slovensku. Spolu s profesorom Štefanom Bellom patrí k tvorcom vedeckých základov vodohospodárskej teórie a praxe a k tvorcom slovenskej školy odboru vodné hospodárstvo a vodné stavby.
Tvorivým prínosom bola aj jeho činnosť v Európskej dunajskej komisii, kde pôsobil ako expert reprezentujúci bývalé Československo. Za jeho najvýznamnejšiu aktivitu možno pokladať výskum Dunaja a prípravu vodných diel na ňom. Od roku 1950 sa venoval plánovaniu, koordinácii a vyhodnocovaniu prírodných podmienok v danej oblasti.
20 chor mitt
