Ján Francisci bol predsedom Slovenského národného zhromaždenia v Martine (1861)
Bratislava 3. júna (TASR) - Ján Francisci bol popredný predstaviteľ a organizátor slovenského národného hnutia, od 60. rokov 19. storočia bol iniciátor a reprezentant národných a politických úsilí Slovákov. Predovšetkým však bol v roku 1861 organizátorom a predsedom Slovenského národného zhromaždenia v Martine, na ktorom prijali Memorandum národa slovenského. Bol predsedom tzv. Stáleho výboru Slovenského národného zhromaždenia, členom deputácie, ktorá memorandum odovzdala uhorskému snemu a panovníkovi vo Viedni.
Ako predseda dočasného výboru sa zaslúžil o založenie Matice slovenskej (MS) a vypracovanie jej stanov. Na 1. valnom zhromaždení MS zvolili Jána Francisciho za jej doživotného čestného podpredsedu.
V roku 1844 sa stal členom Tatrína. V Levoči založil 6. augusta 1844 Jednotu mládeže slovenskej, ktorá združovala slovenských študentov všetkých evanjelických škôl v Uhorsku. Po vyštudovaní práva na kolégiu v Prešove v rokoch 1845-1847 pracoval ako úradník. Koncom roka 1847 vypracoval spolu so Štefanom Markom Daxnerom petíciu za zrušenie poddanstva a úradovanie v slovenskej reči v stoličných orgánoch.
V revolúcii 1848-1849 patril Ján Francisci k najaktívnejším. Zúčastnil sa na porade slovenských národovcov v Liptovskom Mikuláši, na ktorom boli prijaté Žiadosti slovenského národa. Spolu so Štefanom Markom Daxnerom a Michalom Bakulínym organizoval v gemerskej stolici založenie národnej gardy. Za jeho činnosť ho väznili v Plešivci a v Pešti (pôvodne odsúdený na trest smrti), v januári 1849 ho z budapeštianskeho väzenia oslobodili. V marci 1849 prevzal velenie slovenských dobrovoľníkov sformovaných na Myjave. Jeho zásluhou a zásluhou Štefana Marka Daxnera sa zorganizovala tretia, tzv. letná výprava. V slovenskom dobrovoľníckom vojsku mal Francisci hodnosť kapitána.
Bol organizátorom slovenského peňažníctva, od roku 1868 prostredníctvom Pešťbudínskych vedomostí a Národného hlásnika podporoval zakladanie vzájomných pokladníc, sporiteľní, hospodárskych a priemyselných spolkov a účastinárskych podnikov. V roku 1873 inicioval založenie spolku Slovenská jednota. Ako dlhoročný predseda Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku sa zaslúžil o rozvoj vydavateľskej činnosti, je autorom práce o vzniku a pôsobení tohto spolku. Prispel k rozvoju Martina, ako vydavateľského a kultúrno-spoločenského centra Slovákov.
Politicky sa orientoval na cisársku Viedeň, usiloval sa o rozširovanie spolupráce s inými národnosťami v monarchii, najmä s Čechmi. Patril k príslušníkom tzv. Starej školy, hlavného prúdu slovenského národného hnutia v 60.–70. rokoch 19. storočia. Neskôr bol predstaviteľom Slovenskej národnej strany (SNS) a kandidátom na poslanca uhorského snemu.
Ján Francisci (najčastejšie používal pseudonym Rimavský), politik, spisovateľ, redaktor a prekladateľ sa narodil 1. júna 1822 v Hnúšti, v okrese Rimavská Sobota. Študoval na evanjelickom lýceu v Levoči (1834-1839) a v Bratislave (1839-1843), v rokoch 1845-1847 právo na kolégiu v Prešove. Literárne a organizačne začal pôsobiť od roku 1839 v kruhu štúrovskej mládeže v Bratislave.
Písal básne, neskôr prózu a publicistiku. Jeho báseň Svojím vrstovníkom na pamiatku (1844) bola prvým samostatným výtlačkom v štúrovskej slovenčine. Neskôr vydal i historickú prózu Janko Podhorský. Bol tiež horlivým zberateľom slovenských ľudových povestí a ako jeden z prvých ich začal vydávať. V poslednom životnom období prekladal divadelné hry Wiliama Shakespeara, H. Bőrnsteina a inú svetovú literatúru. Zomrel 7. marca 1905 v Martine.
zdroje:
Slovenský biografický slovník. Martin. MS 1987
Biografický lexikón Slovenska. Martin. SNK-NBÚ 2004
www.osobnosti.sk
12 chor mitt
