J.M. Hurban bol jedným z organizátorov národného zhromaždenia v Martine
Bratislava 3. júna (TASR) - Významná osobnosť evanjelickej cirkvi a slovenského národa ThDr. Jozef Miloslav Hurban bol spoluorganizátorom Slovenského národného zhromaždenia v Martine v júni 1861 a jedným zo zakladateľov Matice slovenskej (MS).
Taktiež bol jedným z hlavných predstaviteľov tzv. starej školy – hlavného prúdu slovenského národného hnutia v 60.–70. rokoch 19. storočia.
Slovanské meno Miloslav prijal Hurban na výlete bratislavskej slovenskej mládeže na Devín 24. apríla 1836. Z pohľadu historického vývinu a potrieb slovenskej spoločnosti, ako prvý z bratislavskej skupiny štúrovcov ideovo zdôvodňoval a formuloval myšlienku svojbytnosti Slovákov (1837). Stál pri zrode spolku Tatrín (1844), bol vedúcou osobnosťou slovenského národno-revolučného pohybu v rokoch 1848–1849, bol jedným z autorov mikulášskych Žiadostí slovenského národa (1848), jedným zo spoluzakladateľov a prvým predsedom Slovenskej národnej rady (SNR) v roku 1848. Vydával literárne periodikum Slovenské pohľady, ktoré vychádzajú dodnes ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis. Bol spoluzakladateľom spisovnej slovenčiny (na pamätnej porade na fare v Hlbokom v roku 1843) ako celonárodného literárneho jazyka Slovákov na základe stredoslovenského nárečia a jej prvým uvádzateľom do reálneho života v almanachu Nitra. Zúčastnil sa na Slovanskom zjazde, ako aj revolučných bojoch v Prahe.
Zo slovenských politikov najostrejšie vystúpil proti princípom rakúsko-uhorského vyrovnania a národnostného zákona z roku 1868, ktorý začal platiť v Uhorsku. Za sériu článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny v Pešťbudínskych vedomostiach 1868–1869 ho odsúdili a uväznili.
Prozaik, básnik, redaktor, vydavateľ, historik, politik, osvetový pracovník ThDr. Jozef Miloslav Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove. Pochádzal z rodiny evanjelického farára a po štúdiách teológie na Evanjelickom lýceu v Bratislave popri pastoračných povinnostiach vyvíjal činnosť aj na poli cirkevno-politickom a venoval sa osvetovej práci. V roku 1860 získal Hurban doktorát z teológie na univerzite v Lipsku za spisbu Náuka náboženství kresťanského.
Ako kaplán v Brezovej pod Bradlom a farár v Hlbokom sa angažoval v zápasoch za uvedenie cisárskeho patentu z roku 1859, tzv. protestantského patentu, do života, ktorý upravoval organizáciu a správu protestantských cirkví v Uhorsku a ktorý pôvodne mal vymaniť slovenských evanjelikov a kalvinistov z vplyvu maďarských a pomaďarčených šľachtických patrónov a štátu. Snažil sa uvádzať pôvodnú verziu patentu do reálneho života. Zorganizoval prvú slovenskú pastorálnu konferenciu evanjelických farárov v Lubine (1871) a vystúpenie proti únii - spojeniu slovenských evanjelikov s maďarskými kalvínmi, ktoré by ohrozilo cirkev aj národ.
Z jeho bohatej literárnej činnosti spomenieme aspoň tie, ktoré zanechal z posledného desaťročia života - dve významné historicko-memoárové práce, obsiahly životopis Ľudovíta Štúra a Rozpomienky (povstanie), ktoré na pokračovanie uverejňovali v rokoch 1881–1887 Slovenské pohľady obnovené Svetozárom Hurbanom Vajanským.
Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom, kde má postavený aj pomník na miestnom cintoríne.
12 20 chor mitt
