CHRONOLÓGIA: Summity prezidentov stredoeurópskych krajín
Bratislava 25. mája (TASR) - V projekte Databázy TASR uverejňuje agentúra denne výber zo svojich štruktúrovaných informačných súborov.
V dňoch 27.-28. mája 2011 sa v poľskej Varšave uskutoční 17. summit prezidentov krajín strednej a východnej Európy. Stretnutia neprijímajú zásadné politické rozhodnutia. Majú iba symbolický význam, predstavujú najmä možnosť neformálnych diskusií a poskytujú jednotlivým krajinám príležitosť upozorniť na seba v pozitívnom zmysle. Na varšavskom regionálnom summite sa zúčastní aj slovenský prezident Ivan Gašparovič.
Vo Varšave sa s prezidentmi krajín strednej a východnej Európy stretne tiež americký prezident Barack Obama. Poľskí organizátori pozvali aj predstaviteľku Kosova Atifete Jahjagaovú.
TASR prináša výberovú chronológiu týchto stretnutí.
Rakúsko, Salzburg - vznikla dohoda o pravidelných summitoch
- júl 1993 - Na otvorení hudobných slávností v rodisku svetoznámeho W. A. Mozarta sa zúčastnili prezidenti Českej republiky, Maďarska, Nemecka a Rakúska - Václav Havel, Árpád Göncz, Richard von Weizsäcker a Thomas Klestil. Pri tejto príležitosti sa dohodli, že takéto stretnutia by sa mali stať pravidlom aj za účasti zástupcov iných krajín regiónu. Na návrh prezidenta Havla sa miestom prvého neformálneho stretnutia mala stať Praha.
1. summit prezidentov - Česká republika (ČR), Litomyšl
15. - 16. apríla 1994 - V historickom východočeskom meste Litomyšl sa konalo stretnutie prezidentov siedmich stredoeurópskych štátov. Uskutočnilo sa na pozvanie prezidenta ČR Václava Havla. Zúčastnili sa na ňom prezidenti Poľska Lech Walesa, Rakúska Thomas Klestil, Nemecka Richard von Weizsäcker, Maďarska Árpád Göncz, Slovinska Milan Kučan a Slovenska Michal Kováč. Cieľom schôdzky bolo posúdiť integračné procesy v Európe, otázky týkajúce sa stredoeurópskeho regiónu, ako aj vývoj v krajinách bývalej Juhoslávie a v Rusku.
2. summit prezidentov - Maďarská republika (MR), Keszthely
26. - 27. mája 1995 - Stretnutie prezidentov ôsmich európskych krajín sa konalo v maďarskom Keszthelyi. V parku impozantného Festeticsovho kaštieľa privítal hostiteľ, maďarský prezident Árpád Göncz, postupne prezidentov Poľska, Talianska, Rakúska, Slovinska, ČR, SR a Nemecka. Po krátkej prehliadke kaštieľa a slávnostnom obede sa uskutočnila neformálna diskusia prezidentov Lecha Walesu, Oscara Luigiho Scalfara, Thomasa Klestila, Milana Kučana, Václava Havla, Michala Kováča a Romana Herzoga na tému rozšírenia EÚ a NATO.
3. summit prezidentov - Poľská republika (PR), Lancut
7. - 8. júna 1996 - Stretnutiu stredoeurópskych prezidentov v poľskom Lancute pri meste Rzeszów na juhovýchode Poľska dominovali témy ako úloha strednej Európy v procese zjednocovania kontinentu, úskalia na ceste k európskej integrácii a bezpečnostné otázky jej zjednocovania. Zasadnutia sa zúčastnilo deväť prezidentov, okrem prezidenta SR Michala Kováča aj prezidenti Poľska Aleksander Kwaśniewski, Maďarska Árpád Göncz, Českej republiky Václav Havel, Nemecka Roman Herzog, Rakúska Thomas Klestil, Slovinska Milan Kučan a Talianska Oscar Scalfaro. Hosťom bol ukrajinský prezident Leonid Kučma.
4. summit prezidentov - Slovinská republika, Piran
6. - 7. júna 1997 - V prímorských letoviskách Piran a Portorož sa konalo stretnutie prezidentov stredoeurópskych krajín. Na schôdzke, ktorej ústrednou témou bola Budúcnosť Európy ako národných alebo občianskych štátov, sa zúčastnili prezidenti Talianska Oscar Scalfaro, Nemecka Roman Herzog, Poľska Aleksander Kwaśniewski, Rakúska Thomas Klestil, Maďarska Árpád Göncz, Česka Václav Havel a SR Michal Kováč. Po prílete do mesta Portorož (Prístav ruží) sa prezidenti zúčastnili na slávnostnom obede podávanom hostiteľom slovinským prezidentom Milanom Kučanom. Potom sa presunuli do neďalekého Piranu, kde sa uskutočnili bilaterálne rozhovory.
5. summit prezidentov - Slovenská republika, Levoča
23. - 24. januára 1998 - Historická slovenská Levoča, kedysi chýrne kráľovské mesto, v súčasnosti mestská pamiatková rezervácia, hostila jedenástich prezidentov stredoeurópskych krajín na ich summite. Ústrednou témou stretnutia bola Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy. Účastníkmi diskusií boli hlavy štátov Peter Stojanov (Bulharsko), Václav Havel (Česká republika), Árpád Göncz (Maďarsko), Roman Herzog (Nemecko), Alexander Kwaśniewski (Poľsko), Thomas Klestil (Rakúsko), Emil Constantinescu (Rumunsko), Milan Kučan (Slovinsko), Oscar Luigi Scalfaro (Taliansko), Leonid Kučma (Ukrajina) a hostiteľ prezident SR Michal Kováč.
6. summit prezidentov - Ukrajina, Ľvov
14. - 15. mája 1999 - Prezidenti deviatich stredoeurópskych krajín - Rakúska, Bulharska, Česka, Nemecka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovinska a Ukrajiny - sa zišli v ukrajinskom meste Ľvov na summite zameranom na zlepšenie vzťahov medzi jednotlivými krajinami. Prítomní boli Thomas Klestil, Petr Stojanov, Václav Havel, Roman Herzog, Árpád Göncz, Aleksander Kwaśniewski, Emil Constantinescu, Milan Kučan a hostiteľ Leonid Kučma. Na summite nemalo zastúpenie Slovensko, ktoré bolo vtedy bez prezidenta a Taliansko, kde sa konala voľba novej hlavy štátu. Účastníci schôdzky vyzvali vládu Juhoslávie, aby pristúpila na podmienky medzinárodného spoločenstva a ukončila násilie v Kosove.
7. summit prezidentov - Maďarská republika (MR), Székesfehérvár
28. - 29. apríla 2000 - Stretnutie hláv štátov stredoeurópskych krajín sa konalo v maďarskom meste Székesfehérvár. Prvýkrát sa na ňom zúčastnilo aj Chorvátsko. Prezidenti Bulharska, ČR, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, Slovinska, Talianska, Ukrajiny a SR - Petar Stojanov, Václav Havel, Stipe Mesič, Árpád Göncz, Johannes Rau, Aleksander Kwaśniewski, Thomas Klestil, Emil Constantinescu, Milan Kučan, Carlo Azeglio Ciampi, Leonid Kučma a Rudolf Schuster na stretnutí posúdili skúseností uplynulého tisícročia s dôrazom na 20. storočie, vyjadrili sa k ekologickým výzvam a problematike globalizácie, ako aj k postaveniu menšín a možnostiam ich integrácie. Na záver stretnutia štátnici odhalili v dejisku pamätnú tabuľu ako spomienku na stretnutie.
8. summit prezidentov - Talianska republika, letoviská Stresa a Verbania
8. - 9. júna 2001 - Stretnutia prezidentov zo štátov strednej Európy sa zúčastnil najvyšší počet hláv štátov v dovtedajšej histórii týchto stretnutí. Hosťujúci taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi v najznámejšom letovisku pri Lago Maggiore - Stresa privítal najvyšších predstaviteľov z Bulharska, ČR, Chorvátska, Juhoslovanskej zväzovej republiky, Maďarska, Moldavska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, Slovinska, Ukrajiny a SR - Petara Stojanova, Václava Havla, Stjepana Mesiča, Vojislava Koštunicu, Ferenca Mádla, Vladimíra Voronina, Johannesa Raua, Aleksandra Kwasniewského, Thomasa Klestila, Iona Iliesca, Milana Kučana, Leonida Kučmu a Rudolfa Schustera. Stretnutiu dominovala téma Hodnoty slobody a demokracie v Európe. Na summite sa však diskutovalo aj o aktuálnych otázkach, týkajúcich sa ďalšieho rozširovania Európskej únie a vývoja situácie na Balkáne. Druhý deň si účastníci vymenili názory na témy Krajiny veľkej Európy a Európska ústava.
9. summit prezidentov - Slovinská republika, Bled a Brdo
31. mája - 1. júna 2002 - Summit prezidentov stredoeurópskych krajín sa konal v mestách Bled a Brdo v slovinských Alpách. Témou diskusie hláv 16 štátov boli výsledky procesu transformácie strednej Európy a jej úloha ako spojovacieho článku pri integrácii kontinentu. Prítomní prezidenti diskutovali aj o Benešových dekrétoch. Dovtedy najväčšieho stretnutia sa okrem hostiteľa Milana Kučana zúčastnili Thomas Klestil (Rakúsko), Václav Havel (Česká republika), Leonid Kučma (Ukrajina), Aleksander Kwaśniewski (Poľsko), Carlo Azeglio Campi (Taliansko), Johannes Rau (Nemecko), Boris Trajkovski (Macedónsko), Stipe Mesič (Chorvátsko), Ferenc Mádl (Maďarsko), Vojislav Koštunica (Juhoslávia), Ion Iliescu (Rumunsko), Vladimír Voronin (Moldavsko), Georgi Parvanov (Bulharsko), Beriz Belkić (Bosna a Hercegovina) a Rudolf Schuster zastupoval SR. Schuster v rámci podujatia za prítomnosti ostatných prezidentov odovzdal odmínovacie zariadenie Božena 4 ako dar Fondu pre odmínovanie a pomoc obetiam nášľapných mín.
10. summit prezidentov - Rakúska republika, Salzburg
22. - 23. mája 2003 - Šestnásti najvyšší predstavitelia krajín strednej Európy stretli v priestoroch salzburského hotela Sacher s kolegom z hostiteľskej krajiny Thomasom Klestilom. Okrem domáceho Rakúska účastníkmi stretnutia boli najvyšší predstavitelia ČR, Ukrajiny, Poľska, Talianska, Nemecka, Macedónska, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Moldavska, Bulharska, Albánska, Slovinska, Srbska a Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny - V. Klaus, L. Kučma, A. Kwasniewski, C. A. Ciampi, J. Rau, B. Trajkovski, S. Mesič, F. Mádl, I. Iliescu, V. Voronin, G. Parvanov, B. Belkič, J. Drnovšek, A. S. Moisiu, S. Maroviča a SR zastupoval Rudolf Schuster. Heslo summitu bolo "Po rozšírení – budúcnosť strednej Európy v rozšírenej Európe". Prezidenti si vymenili názory na budúcu úlohu zjednotenej Európy vo svetovej politike v súvislosti s aktuálnym medzinárodným vývojom. Hovorili o perspektívach regionálneho rozvoja po rozšírení Európskej únie, ako aj o úlohe súčasných i budúcich členských krajín EÚ v poskytovaní pomoci krajinám juhovýchodnej Európy a v realizácii programu Európskej perspektívy. Summit sa skončil stretnutím prezidentov s 20 poprednými osobnosťami európskych inštitúcií, s ktorými diskutovali najmä o otázke posilnenia rastu a podpory integrácie v rozšírenej Európe.
11. summit prezidentov - Rumunská republika, Mamaia
27. - 28. mája 2004 - Situácia po rozšírení EÚ o desať nových štátov, ďalšie rozširovanie únie, stabilizácia a demokratizácia západného Balkánu boli hlavnými témami stretnutia prezidentov stredoeurópskych štátov v rumunskom čiernomorskom letovisku Mamaia. Účastníkmi stretnutia boli prezidenti Albánska Alfred Moisiu, Bosny a Hercegoviny Sulejman Tihič, Bulharska Georgi Parvanov, Chorvátska Stipe Mesič, Česka Václav Klaus, Maďarska Ferenc Mádl, Macedónska Branko Crvenkovski, Moldavska Vladimir Voronin, Nemecka Johannes Rau, Poľska Alexander Kwaśniewski, Rakúska Thomas Klestil, Rumunska Ion Iliescu, Slovinska Janez Drnovšek, Srbska a Čiernej Hory Svetozar Marović a Ukrajiny Leonid Kučma. SR zastupoval prezident Rudolf Schuster, ktorý bol prítomný iba na prvom dni, kde prezidenti hovorili o dôsledkoch integrácie prvej skupiny nových krajín do EÚ, o pokračovaní rozširovania únie plánovanom na rok 2007 a o ďalšom vývoji po tomto termíne.
12. summit prezidentov - Chorvátska republika, Záhreb
14. - 15. októbra 2005 - Na programe fóra stretnutia prezidentov krajín strednej a juhovýchodnej Európy bola diskusia o dovŕšení procesu európskej integrácie i o ekonomických a sociálnych modeloch budúcej zjednotenej Európy. Hostiteľ, chorvátsky prezident Stipe Mesič, nazval summit zhromaždením, ponúkajúcim pohľad na perspektívu európskych záležitostí z rôznych uhlov. Záhrebský summit bol dovtedy najväčším zhromaždením, na ktorom sa zúčastnili prezidenti Talianska Carlo Ciampi, Rakúska Heinz Fischer, Poľska Alexander Kwaśniewski, Slovenska Ivan Gašparovič, Česka Václav Klaus, Maďarska Ferenc Mádl, Slovinska Janez Drnovšek, Rumunska Traian Basescu, Bulharska Georgi Parvanov, Srbska a Čiernej Hory Svetozar Marović, Bosny a Hercegoviny Miro Jovič, Macedónska Branko Crvenkovski, Albánska Alfred Moisiu a Moldavska Vladimir Voronin. Ako špeciálny hosť pricestoval aj najvyšší predstaviteľ Litvy Valdas Adamkus.
13. summit prezidentov Bulharská republika, Varna
19. - 20. mája 2006 - Súčasná situácia a budúcnosť strednej Európy boli témou summitu prezidentov stredoeurópskeho regiónu, ktorý sa konal neďaleko bulharského mesta Varna. Slovensko na summite zastupoval prezident Ivan Gašparovič. Hostiteľom podujatia bol jeho bulharský kolega Georgi Parvanov. O spomínanej téme sa diskutovalo na dvoch plenárnych zasadaniach. Do Varny okrem Gašparoviča a Parvanova osobne prišli Heinz Fischer (Rakúsko), Alfred Moisiu (Albánsko), Sulejman Tihič (Bosna a Hercegovina), Stjepan Mesič (Chorvátsko), Václav Klaus (ČR), Branko Crvenkovski (Macedónsko), Janez Drnovšek (Slovinsko), Lech Kaczynski (Poľsko), Vladimir Voronin (Moldavsko), Viktor Juščenko (Ukrajina) a prvýkrát Valdas Adamkus (Litva). Na vrcholnej schôdzke sa nezúčastnili prezidenti Talianska, Nemecka, Srbska a Čiernej Hory a Maďarska. Rumunsko zastupoval premiér Calin Popescu-Tariceanu. Na rokovaniach sa zúčastnil aj predseda Výboru pre ekonomické vzťahy v strednej Európe Klaus Mangold, ktorý vyjadril podporu Rumunsku i Bulharsku, ale aj ostatným krajinám uchádzajúcim sa o vstup do EÚ.
14. summit prezidentov - Česká republika, Brno
24. - 26. mája 2007 - Privítaním na Námestí slobody v Brne a spoločnou "rodinnou fotografiou" začal prezident SR Ivan Gašparovič spolu s ďalšími hlavami štátov oficiálnu časť summitu prezidentov stredoeurópskych krajín. Hostiteľom bol český prezident Václav Klaus. Stretnutie bolo príležitosťou na priateľskú diskusiu o politických "leitmotívoch" súčasnej Európy, od zablokovanej európskej ústavy, cez štatút Kosova až po inštaláciu protiraketového systému USA v Európe. Pozvanie českého prezidenta Václava Klausa prijali prezidenti Slovenska Ivan Gašparovič, Poľska Lech Kaczynski, Maďarska László Sólyom, Albánska Alfred Moisiu, Bulharska Georgi Parvanov, Rumunska Traian Basescu, Bosny a Hercegoviny Nebojša Radmanović, Čiernej Hory Filip Vujanović, Chorvátska Stipe Mesič, Srbska Boris Tadič, Macedónska Branko Crvenkovski, Moldavska Vladimir Voronin, Ukrajiny Viktor Juščenko, Rakúska Heinz Fischer a Talianska Giorgio Napolitano. Napriek pozvaniu sa brnianskeho summitu nezúčastnili prezidenti Nemecka, Grécka a Turecka.
15. summit prezidentov - Macedónska republika, Ohrid
1. - 3. mája 2008 - Slovenský prezident Ivan Gašparovič sa zúčastnil na summite prezidentov krajín strednej a východnej Európy v starobylom historickom meste Ohrid. Kľúčovými témami rokovaní boli otázky spoločnej európskej budúcnosti, ekonomických a energetických perspektív a strategických výziev, ako aj nových myšlienok zameraných na zlepšenie stability a ekonomickej prosperity na Balkáne i v Európe. Na summite sa zúčastnili aj prezidenti Bamir Topi (Albánsko), Haris Silajdžič (Bosna a Hercegovina), Georgi Parvanov (Bulharsko), Václav Klaus (Česká republika), Filip Vujanovič (Čierna Hora), Stipe Mesič (Chorvátsko), László Sólyom (Maďarsko), Vladimir Voronin (Moldavsko), Horst Köhler (Nemecko), Lech Kaczynski (Poľsko), Heinz Fischer (Rakúsko), Traian Basescu (Rumunsko), Danilo Türk (Slovinsko), Boris Tadič (Srbsko), Giorgio Napolitano (Taliansko), Abdullah Gül (Turecko) a Viktor Juščenko (Ukrajina). Hostiteľom summitu bol macedónsky prezident Branko Crvenkovski.
16. summit prezidentov- Srbská republika, Nový Sad
19. - 21. júna 2009 - Hlavnou témou rokovaní hláv štátov strednej Európy v srbskom meste Nový Sad boli výzvy troch E - ekonomika, energetika a rozširovanie Európskej únie. Stredoeurópski lídri vyjadrili podporu integrácii balkánskych krajín do Európskej únie. Na schôdzke sa zúčastnili predstavitelia viacerých členských štátov EÚ vrátane Slovenska, ktoré zastupoval prezident Ivan Gašparovič. Na podujatí boli prítomní aj lídri Českej republiky Václav Klaus, Rakúska Heinz Fischer, Slovinska Danilo Türk, Poľska Lech Kaczynski, Talianska Giorgio Napolitano, Bulharska Georgi Parvanov, Chorvátska Stipe Mesič, Macedónska Gjorgje Ivanov, Čiernej Hory Filip Vujanovič, Ukrajiny Viktor Juščenko a predsedajúci Predsedníctva v Bosne a Hercegovine Nebojša Radmanovič.
20 rdd/jč mitt
