CHRONOLÓGIA: Pred 45 rokmi popravili v Prahe Irenu Čubírkovú
Bratislava/Praha 27. septembra (TASR) - V projekte Databázy TASR uverejňuje agentúra denne výber zo svojich štruktúrovaných informačných súborov. Ucelené tematické súbory sú priebežne aktualizované.
Pred 45 rokmi - 28. septembra 1966 - popravili v pražskej väznici Na Pankráci Irenu Čubírkovú. Jej prípad vzbudil v bývalom Československu veľkú pozornosť. Absolútny trest dostala za vraždu svojho druha Ambróza Ščepku a manžela Jána Čubírku.
TASR prináša v tejto súvislosti chronológiu prípadov žien, ktoré v bývalom Československu spáchali kriminálne zločiny a za tieto boli popravené. Na území bývalého Česko-Slovenska zrušili trest smrti 2. mája 1990.
13. apríla 1961 - bola v pankráckej väznici v Prahe popravená Marie Fikáčková (nar. 9.9.1936). Polícia zatkla 24-ročnú zdravotnú sestru priamo na pôrodníckom oddelení okresnej nemocnice v Sušiciach 27. februára 1960. Počas jej služby 23. februára 1960 umreli na oddelení dve novorodeniatka ženského pohlavia, ktoré - podľa výsledkov pitvy - mali ťažké poranenie mozgu a jedno z nich malo zlomenú ruku. Ďalší deň po zatknutí sa sestra počas výsluchu priznala, že úmyselne pomliaždila hlavičku a zlomila obe ruky iba 20-hodinovému bábätku. V ten istý deň a tým istým spôsobom ublížila ďalšiemu päťtýždňovému novorodencovi. Uviedla, že použila násilie proti ďalším desiatim novonarodeniatkam, z ktorých malá časť útok prežila, niektoré ale zostali natrvalo postihnuté. Motívom jej konania bolo, že Fikáčková neznášala detský plač. Udelený trest smrti nezmenili ani dve odvolania jej obhajcu.
28. septembra 1966 – popravili v Prahe Irenu Čubírkovú (nar. 15.3.1923). Išlo o druhú ženu, ktorá bola po roku 1945 v Československu popravená za kriminálne činy. V októbri 1951 zavraždila svojho manžela Jána Čubírku, s ktorým žila v Trutnove, a v decembri 1964 zase svojho druha Ambróza Ščepku. Čubírková bola matkou siedmich detí – štyri mala s manželom a tri so spomínaným druhom. Obdive vraždy vykonala po dokonalej príprave a v prípade vraždy manžela až po niekoľkých pokusoch. Celú československú verejnosť vtedy vzrušil nález ľudskej hlavy na toalete vlaku smerujúceho z Trnavy do Bratislavy. Prípad sa následne skomplikoval nálezom zakrvavených monteriek v nákladnom vlaku vypraveného toho istého dňa z Bratislavy do Budapešti. Do policajného protokolu Čubírková nadiktovala vopred pripravený priebeh udalostí. Pravda vyšla najavo po 13 rokoch.
12. marca 1975 - v Prahe popravili poslednú ženu v histórii Československa Olgu Hepnarovú (nar. 30.6.1951). Hepnarová si 10. júla 1973 sadla za volant nákladného auta Paga a nasmerovala ho na nástupište električky, aby usmrtila čo najviac ľudí. Svojím konaním pripravila o život osem ľudí, ďalších 11 osôb bolo ťažko zranených. Tesne pred činom poslala redakciám Svobodného slova a Mladého světa list, ktorý napísala tri dni predtým a v ktorom sa vyznala z pripravovaného činu. Motívom jej správania bola nenávisť k spoločnosti, konala chladnokrvne a premyslene. Mestský súd v Prahe ju uznal vinnou z osemnásobnej vraždy a odsúdil ju na trest smrti. Na podnet jej matky zasadol odvolací senát Najvyššieho súdu ČSSR, ktorý rozsudok potvrdil, ale prekvalifikoval správanie odsúdenej z trestného činu vraždy na trestný čin všeobecného ohrozenia. Gustáv Husák, ktorý v tom čase zastupoval prezidenta republiky Ludvíka Svobodu, zamietol 3. marca 1975 žiadosť matky Olgy Hepnarovej o udelenie milosti pre jej dcéru. Rozsudok bol vykonaný v pražskej väznici Na Pankráci. Odsúdená mala z popravy mala veľký strach, kládla silný fyzický odpor, na popravisko ju museli dotiahnuť násilím. Po jej poprave sa pankrácky kat vzdal svojho povolania.
Zdroj: http://www.vpsmvbrno.cz/osobni/jedlicka/muzeumzla
12 20 mitt/jč
