Belgická ekonomika po roku bezvládia potrebuje prísny režim šetrenia
Brusel 12. júna (TASR) – V pondelok 13. júna si Belgičania pripomenú výročie bezvládia. Presne pred rokom sa konali posledné parlamentné voľby, ktoré však nevyústili do zostavenia fungujúceho vládneho kabinetu. Aj napriek bezvládiu sa ekonomike krajiny darilo celkom dobre, ale ako dnes vyhlásil belgický analytik z banky ING, situácia sa začína zhoršovať.
V analýze, ktorú dnes predstavil denník La Derniere Heure sa uvádza, že aj napriek bezvládiu je hospodárstvo krajiny zdravé, ale veci sa čoskoro začnú zhoršovať najmä v rozpočtovej oblasti. Zhoršovať aj preto, že rozpory medzi flámskymi a valónskymi politickými subjektmi sú čoraz hlbšie. Krátko pred letnými parlamentnými prázdninami sa nečrtá nijaký väčší kompromis medzi stranami zapojenými do politického dialógu na zostavenie vlády.
"Našťastie, od začiatku politickej krízy belgická ekonomika bola silne podporovaná rastom svetovej ekonomiky," uviedol pre belgický denník Philippe Ledent, ekonomický analytik banky ING. Podľa jeho slov sa však v druhej polovici roku očakáva pokles rastu domácej ekonomiky. "Aj preto, najpálčivejším problémom bude znižovanie deficitu verejného rozpočtu," upozorňuje Philippe Ledent.
Podľa predpovedí belgický HDP mal byť na úrovni 2,3 % v roku 2011. Toto číslo je však čoraz viac spochybňované. Podľa analýzy ING predpovedaný pomalší rast ekonomiky v druhom polroku pribrzdí znižovanie deficitu verejného rozpočtu. "Ak sa Belgicko chce dostať na prah vyrovnaného rozpočtu v roku 2015, ako sa v tomto smere zaviazalo, nevyhnutné sú konkrétne opatrenia vedúce k prísnemu šetreniu," uvádza vo svojej správe Philippe Ledent.
Podobné ekonomické predpovede sú silným tlakom na politických predstaviteľov, aby našli východisko z politickej krízy. Analytická správa ING predvída pre Belgicko tri možné scenáre. Najlepší by bol ten, ak by sa stranám podarilo dospieť k všeobecnej dohode o vládnej zostave, čo by vlastne znamenalo presun dodatočných kompetencií na jednotlivé regióny. Tak, ako to chcú flámski politici. Druhý scenár je model dočasnej vlády, ktorá však môže prijať iba zoštíhlený program šetrenia. Tretím, najhorším z hľadiska ekonomiky a plynúceho času pre prijatie prísnych opatrení, ale reálnym z politického hľadiska je scenár predčasných volieb. Tie by sa mohli konať na jeseň tohto roku. Horúce, ekonomické témy by tak zdedila nová vláda. Ak by v etnicky a politicky rozhádanom Belgicku vôbec došlo k jej rýchlemu zostaveniu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) pop
