CHRONOLÓGIA: Novelizácie Ústavy SR
Bratislava 31. augusta (TASR) - V projekte Databázy TASR uverejňuje agentúra denne výber zo svojich štruktúrovaných informačných súborov.
Dňa 1. septembra si pripomíname štátny sviatok SR - Deň Ústavy SR - výročie prijatia Ústavy Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z.z.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike (SR).
Základný zákon štátu prešiel viacerým novelizáciami.
TASR prináša v tejto súvislosti výberovú chronológiu zmien v Ústave SR od jej prijatia v septembri 1992.
1. septembra 1992 - Poslanci NR SR schválili požadovanou trojpätinovou väčšinou Ústavu SR. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali.
3. septembra 1992 - Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí.
1. októbra 1992 - Nová ústava nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Jej výklad a kontrolu nad jej dodržiavaním má na starosti Ústavný súd SR.
Novelizovaná bola ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z.z., 9/1999 Z.z., 90/2001 Z.z., 140/2004 Z.z., 323/2004 Z.z., 463/2005 Z.z., 92/2006 Z.z., 210/2006 Z.z. a 101/2010 Z.z.
14. júla 1998 - Ústava SR bola novelizovaná zákonom č. 244/1998 Z.z. Ústavný zákon riešil prenos oprávnení prezidenta uvedených v dvoch odsekoch článku 2 v prípade, ak je úrad hlavy štátu neobsadený. Išlo napríklad o kompetenciu prijať demisiu kabinetu, ktorá po zmene patrí v takomto prípade predsedovi zákonodarného zboru. Zmenou bolo, že prezidenta možno zvoliť na návrh aspoň 8 poslancov NR. Novela bola prijatá po tom, čo parlament nebol schopný zvoliť prezidenta. Zákon podporilo všetkých 131 hlasujúcich.
14. januára 1999 - Parlament pod vedením predsedu Jozefa Migaša schválil ústavný zákon č.9/1999 Z.z., ktorým sa v slovenskom právnom systéme zaviedla priama voľba prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Návrh pripravila skupina poslancov Ivan Šimko (SDK), Peter Kresák (SOP), Ladislav Orosz (SDĽ) a Lajos Meszáros (SMK). Okrem zmeny spôsobu voľby hlavy štátu sa v návrhu upravovali postavenie a kompetencie prezidenta tak, ako je to obvyklé v ústavných systémoch parlamentných republík. Pri záverečnom hlasovaní sa prezentovalo 108 poslancov, za schválenie sa vyslovilo 93, proti bol jeden, hlasovania sa zdržalo 11 a traja nehlasovali.
23. februára 2001 - Viac než dva týždne trvala rozprava poslancov o komplexnej zmene ústavy pripravenej expertmi vládnej koalície. Vystúpilo v nej 113 poslancov, zaznelo 1411 faktických poznámok. Pri hlasovaní novelu Ústavy SR - zákon č.90/2001 - podporilo potrebných 90 poslancov, proti novelizácii základného zákona štátu sa vyslovilo 57 a hlasovania sa zdržal jeden poslanec. V Ústave SR sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril tak priestor na vstup SR do Európskej únie a NATO. Zákon rozšíril právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, upravili postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela ďalej umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby po vzatie do väzby z 24 na 48 hodín a posilnila nezávislosť súdnej moci a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana.
4. marca 2004 - Poslanci parlamentu rokovali o ústavnom zákone č. 140/2004 Zb. Národná rada SR návrh novely počas prvého hlasovania neschválila. Zákon mal upraviť vzťah vlády a parlamentu pri prijímaní legislatívy EÚ a zaručiť aj nezlučiteľnosť funkcie poslanca národného parlamentu s funkciou člena EP. Za novelu hlasovalo 81 zo 142 prítomných, dvaja boli proti a 59 sa zdržalo. Na schválenie ústavného zákona bolo potrebných 90 hlasov. Opozícii sa nepodarilo presadiť do novely Ústavy SR ani návrh na zriadenie vyšetrovacieho výboru na vyšetrovanie konkrétnej veci verejného záujmu. Za návrh hlasovalo 85 zo 144 prítomných. Prešiel iba návrh novely Ústavy SR, ktorú predložil poslanec ANO Ján Drgonec. Novela získala podporu 115 poslancov. Vypustila sa v nej tretia veta v 2. odseku z článku 78, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente.
14. mája 2004 - Parlament SR schválil ústavný zákon č.323/2004 Z.z., ktorý uzákonil nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca Národnej rady SR. Novela zároveň zakotvila právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa na Slovensku prvýkrát uskutočnili 13. júna 2004. Novelu Ústavy SR podporilo 110 poslancov, proti bol jeden a 14 poslanci sa zdržali.
27. septembra 2005 - Poslanci NR SR prijali novelu Ústavy SR - zákon č. 463/2005 Z.z - podľa ktorého môže Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) kontrolovať vyššie územné celky (VÚC) a obce. Novelu ústavy podporilo 111 zo 121 poslancov, traja boli proti, traja sa zdržali a štyria nehlasovali. Podľa novely NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne.
3. februára 2006 – Presne 97 zákonodarcov NR SR zahlasovalo za novelu ústavy - zákon č. č. 92/2006 Z.z, podľa ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od 1. apríla 2006 Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody. Návrh zákona predložil výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Právna úprava zohľadnila poznatky z viac ako trojročného pôsobenia inštitútu verejného ochrancu práv v SR, z preskúmania viac ako 7000 podnetov fyzických a právnických osôb, ako aj z právnych úprav členských štátov EÚ.
16. marca 2006 - Národná rada SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch (zákon č. 210/2006 Z.z.), podľa ktorého sa na poslancov nebude vzťahovať imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Konanie poslanca Národnej rady SR, ktoré je priestupkom spáchaným porušením zákazu požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, bude možné prerokovať. Predkladatelia vychádzali z toho, že takéto konania svojou povahou bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie osôb, alebo ich majetok.
4. marca 2010 - Vládnuce strany Smer-SD a SNS a opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z.z. o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR z dielne predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) zákon č. 100/2010 Z.z.. Zákon po podpise prezidenta SR nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Za úpravu ústavy napokon zahlasovalo 112 členov zákonodarného zboru zo 132 prítomných, samotný zákon si získal podporu 116 hlasov.
20 jč mitt
